Ladislav Pohrobok Habsburský ( 22. február 1440, Komárno – † 23. november 1457, Praha) bol (arci)vojvoda rakúsky, uhorský kráľ ako Ladislav V., český kráľ ako Ladislav I., jediný syn cisára Albrechta II. a Alžbety Luxemburskej, dcéry cisára Žigmunda Luxemburského.
Narodil sa v Komárne štyri mesiace po smrti svojho otca, preto dostal prídomok Pohrobok (lat. Posthumus). Teoreticky bol od okamihu svojho narodenia vládcom Rakúskeho arcivojvodstva, oficiálnou hlavou habsburskej dynastie a kráľom uhorským a českým. Jeho kráľovské tituly však neboli zatiaľ potvrdené. Aj keď jeho matka energicky bojovala za Ladislavove nároky na trón za pomoci Jána Jiskru z Brandýsa, uhorské stavy si zvolili za kráľa Vladislava Jagelovského (vládol v Poľsku ako kráľ Vladislav III.).Dvornej dáme Alžbety sa podarilo ukradnúť uhorskú svätoštefanskú korunu z Vyšehradu (maď. Visegrád) a odniesla ju do Viedenského Nového Mesta (Wiener Neustadt). Podľa legendy sa práve pri tejto krádeži stalo, že sa ohol krížik na korune. Alžbeta potom prinútila prímasa korunovať 15. mája 1440 v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár) Ladislava za uhorského kráľa. Následne vypukla dvojročná občianska vojna medzi prívržencami Vladislava a Ladislava Pohrobka (jeho matky Alžbety). V roku 1442 zomrela Ladislavova matka a jeho poručníkom sa stal jeho strýc Fridrich III., ktorý ho fakticky držal ako rukojemníka na hrade Orth v Rakúsku. Po smrti Vladislava Jagelovského v bitke pri Varne 10. novembra 1444 uznali uhorské stavy za veľkých sporov Ladislava Pohrobka za uhorského kráľa a vyzvali rakúskeho cisára, aby Ladislava prepustil a vydal uhorskú kráľovskú korunu. Regentom Uhorského kráľovstva sa počas kráľovej neprítomnosti stal Ján Huňady a v Českom kráľovstve túto funkciu vykonával (od r. 1451/52) Jiří z Poděbrad. Po Ladislavovej smrti sa Jánov syn Matej Huňady stal uhorským kráľom a v Čechách nastúpil na trón Jiří z Poděbrad. Po roku 1450 rástol tlak rakúskych šľachtických stavov na prepustenie Ladislava. Dňa 14. okóbra 1451 uzatvorilo 39 účastníkov stavovského snemu v Mailbergu slávnostne spolok, ktorý mal primäť Fridricha, aby vydal Ladislava. K vyhláseniu sa čoskoro pripojilo 254 ďalších členov. V roku 1452 pod vedením Ulricha z Eytzingu obliehali cisára vo Viedenskom Novom Meste a donútili ho Ladislava vydať. Novým ochrancom Ladislava sa stal Ulrich III. Celjský. Ladislava korunovali za českého kráľa 28. októbra 1453 a prebýval striedavo v Prahe a vo Viedni. Po smrti Jána Huňadyho v roku 1456 menoval svojho ochrancu Ulricha Celjského regentom Uhorska. V novembri 1456 Ulricha zavraždil Jánov syn a brat neskoršieho kráľa Mateja, Ladislav Huňady. Kráľ Ladislav ho dal za trest sťať, čo vyvolalo také nepokoje v Uhorsku, že musel natrvalo presídliť do Prahy, kde prežil posledné mesiace života. Koncom roka 1457, počas príprav na sobáš s Magdalénou, dcérou francúzskeho kráľa Karola VII., Ladislav náhle zomrel. Dlho sa špekulovalo o tom, že ho otrávili, ale výskumy z 20. storočia ukázali, že zomrel s najväčšou pravdepodobnosťou na leukémiu. Socha Ladislava Pohrobka Habsburského v Anglia Parku v Komárne pripomína jeho narodenie v r. 1440 v komárňanskej pevnosti.
