Fortifikačný systém mesta Komárno je systém bášt a opevnení na území mesta Komárno a protiľahlých brehoch riek Dunaj a Váh, ktorý spolu s centrálnou pevnosťou tvorí Komárňanský pevnostný systém. Fortifikačný systém mesta Komárno je národnou kultúrnou pamiatkou od 13. mája 1970 a zahŕňa 45 objektov.
Komárňanský pevnostný systém je najväčším fortifikačným systémom na území Slovenska a tiež bývalého Rakúska-Uhorska. Jeho stavba začala v roku 1546 s postavením prvej (tzv. Starej) pevnosti na mieste zaniknutého hradu, dostavaná bola v roku 1557. Túto pevnosť značne poničila povodeň v roku 1570, od roku 1572 (do roku 1592) bola obnovovaná (staviteľom Urbanom Süessom).
V rokoch 1663 – 73 bola dobudovaná tzv. Nová pevnosť. Podľa plánov inžiniera baróna Františka Wymesa. V tomto období zároveň vznikla pevnosť v Leopoldove. Obe pevnosti poškodili aj zemetrasenia v rokoch 1763 a 1783. Po druhom zemetrasení, ktoré obe pevnosti značne poškodilo, bola v roku 1784 komárňanská pevnosť predaná v dražbe. Fortifikačný systém mesta Komárno okolo celého mesta bol prebudovaný a dostavaný v roku 1808 – 1815, kedy bola zmodernizovaná aj Nová pevnosť.
V rokoch 1839 – 1847 bola ešte vybudovaná z kameňa a tehál tzv. Palatínska línia s piatimi bastiónmi. Tým sa dosiahol vrchol v budovaní komárňanského pevnostného systému v kline sútoku riek Váh a Dunaj. V 60-tych rokoch boli postupne dokončené predmostia na Váhu a Dunaji, Vážska línia a Sandbergská pevnosť. V rokoch 1871 – 1877 bola ako posledný objekt pevnostného reťazca postavená Igmandská pevnosť, už podľa najmodernejších projektov fortového opevňovania.
Komárňanský pevnostný systém je zapisaný do predbežného zoznamu svetového dedičstva UNESCO pod názvom Systém opevnenia na sútoku riek Dunaja a Váhu v Komárne – Komárom.
