Mór Jókai (18. február 1825, Komárno, Uhorsko – † 5. máj 1904, Budapešť, Rakúsko-Uhorsko) bol maďarsky píšuci prozaik, dramatik a publicista, vedúca osobnosť maďarského kultúrneho a politického života v druhej polovici 19. storočia.
Svoje štúdia začal vo svojom rodnom meste, po ukončení sa stal právnikom. Celý svoj život však venoval literatúre. Vo svojich románoch sa zaoberá s históriou svojho rodného mesta, a podáva verný obraz aj o historických udalostiach Uhorska. Jeho diela preložili do viac ako 20 jazykov, a niekoľko z nich aj sfilmovali. Bol členom Maďarskej Akadémie vied. Zomrel v Budapešti 5. mája 1904. Na jeho pamiatku usporiadajú v jeho rodnom meste festival maďarských amatérskych divadelných súborov na Slovensku, tzv. Jókaiho dni. Autor prerozprával aj životné príbehy niektorých osobností uhorských dejín (Móric Beňovský, vodca pandúrov barón František Trenk). Niektoré romány sa odohrávajú v exotickom prostredí.
Medzi najznámejšie romány Móra Jókaia patria:
• Zlatý človek (Az arany ember)
• Synovia človeka s kamenným srdcom (A kőszívű ember fiai)
• Čierne diamanty
• Zlatý vek Sedmohradska (Erdély aranykora)
• Zoltán Kárpáthy
• Uhorský nabob (Egy magyar nábob)
• Turci v Uhorsku (Török világ Magyarországon)
• Posledné dni janičiarov (Janicsárok végnapjai)
• Levočská biela pani (A lőcsei fehér asszony)
• Milovaný až na popravisko (Szeretve mind a vérpadig)
• Malí králi (Az kis királyok)
